Nešikovný robotník, ktorého výsledná robota má značné nedostatky či už kvôli lenivosti (rýchlosť na úkor kvality) alebo neodbornosti.
Fušeriny:
Mať pohlavný styk, vrznúť si.
Na včerajšom rande som si kekol.
Zastrané slovo, čiže slovo, ktoré je také staré, že v súčastnosti je počuť len zriedkavo a teda už sa nepoužívajú a boli nahradené inými. Často sa s nimi dá stretnúť v historických dielach - Hamlet, Svätopluk a podobne. Samotné slovo archaizmus pochádza z gréckeho archaïkós, čo znamená "počiatok" alebo "starobylý".
Slovenský a český archaizmus pre slovo pohreb. Pochádza z latinského fūnus (genitív fūneris) - pohreb, smrť, mrtvola. Z toho vzniklo aj slovo funebrák - zamestnanec pohrebnej služby.
Starostovi vystroli dôstojný funus aj s karom pre celú dedinu.
Netvár sa tak smutne, nie sme na funuse, ale na svadbe.
Je to politik, ktorý správi čokolvek, len aby oslovil voličov. Má slogany ako: znížime cenu elektriny a potravín, zvýšime mzdy, znížime úroky hypoték. Tieto ciele znejú lákavo, ale realita je, že nemá dobrý spôsob ako ich splniť. Má zvačša len nepremyslené riešenia, ktoré sú dlhodobo neudržateľné.
Príklady:
Navýši dane bankám = banky zvýšia poplatky klientom.
Zastropuje ceny potravín = nedostatok potravín, nižšia kvalita.
Zvyší minimálnu mzdu = firmy si zamestnancov nemôžu dovoliť, nedostatok pracovných miest.
Slovo pôvodom z nemeckého "Sparherd", čo je v preklade sporák (zastaralo: šporák). V minulosti sa takto prevažne označovali kachľové sporáky a pece, ktoré zároveň slúžili ako zdroj tepla.
Bŕŕ, to je ale kosa, nože rozohrej šporhelt nech si niečo uvaríme.
Zvyčajne náradie ako sú nástrčné kľúče, račne, vrtačky, šróbováky a podobne. Niekedy používané aj ako pomenovanie mužského pohlavného údu.
Rečník 1: Jano, podaj mi ten dlhý vercajg.
Jano: *rozopne si gate*
Rečník 1: Fuj Jano, ja som myslel vrták.